Články autora

Problematika revitalizácie a rozvoja sídlisk naberá v našich končinách na význame, v praxi však nezriedka naráža na otázku, či vôbec a akým spôsobom môžu mať predstavitelia miest a obcí, odborníci a najmä plánovači na dianie na sídliskách reálny vplyv. Tento článok sa na položenú otázku pozerá z troch perspektív, a to cez optiku vymedzených časových úsekov, kontinuálneho vývoja a jednotlivcov. Poukazuje na to, že výber perspektívy zásadne mení naše vnímanie skúmaného javu/aspektu aj jeho kontextu, a že každá z uvedených troch perspektív upozorňuje plánovačov iné možnosti a nástroje.
Tento článok porovnáva tri piliere priestorového plánovania (územný, krajinno-ekologický a strategický) z pohľadu plánovačov a ekonomických subjektov, investorov a developerov. Strategický plán má svoj ekvivalent vo verejnom aj komerčnom sektore, preto môže hrať významnú úlohu pri budovaní spolupráce medzi týmito sektormi, nastavovaní spoločných rozvojových stratégií a vytváraní synergických efektov. Článok to dokumentuje na problematike dostupného bývania zabezpečovaného samosprávou, ktoré býva štandardnou súčasťou všetkých troch pilierov, zároveň však podlieha procesom verejného obstarávania. Verejný záujem (vybudovať kvalitný priestor pre život) sa tak dostáva do priameho konfliktu s ekonomickým záujmom (najnižšia cena), a práve strategický plán by mohol pomôcť tento rozpor zmierniť. Ako príklad je uvedený Strategický plán MČ Praha – Kolovraty, ktorý v sebe zahŕňa princípy pre nastavenie multi-kriteriálneho výberu dodávateľov takýchto stavieb aj prepojenie na regulačnú funkciu územného plánu.
V súčasnosti sa veľa hovorí o takzvanom smart rozvoji miest a regiónov, o tom, že vplyv konceptu smart na život občanov ďaleko presahuje hranice technologických noviniek, a že je potrebné pristupovať k nemu koncepčne. Podstatne menej pozornosti sa venuje implementácii tohto konceptu do každodennej praxe. To, či budú myšlienky smart rozvoja úspešne prenesené do bežného života miest/regiónov, závisí od schopnosti a ochoty lokálnych aktérov vzájomne komunikovať, dohodnúť sa a spolupracovať. Vzhľadom na komplexnosť konceptu smart ide pritom o aktérov heterogénnych, zahŕňajúcich subjekty od výskumných organizácií (tvorba inovácií) cez firmy (komerčné využitie inovácií) až po bežných občanov (užívatelia inovácií), a zladiť výrazne odlišné záujmy, postoje a prístupy býva náročné. Tento článok sa zaoberá trendom narastajúcej spolupráce rôznorodých subjektov naprieč sektormi (tzv. n-tuple helix-es), jeho vzťahom k smart rozvoju aj jeho úskaliami. Prostredníctvom prípadovej štúdie poukazuje na vplyv tohto trendu na úspech či neúspech implementácie komplexných rozvojových projektov.